Procesory z nanotrubíc otvoria nové možnosti
Aká bude budúcnosť mobilných zariadení? Istý smer môže nastoliť nová technológia na výrobu procesorov, ktorá využíva materiál z uhlíkových nanotrubíc. Vďaka nim by mohli vzniknúť úplne nové supervýkonné zariadenia, ktoré budú zároveň mobilné.
Superpočítač Watson od IBM H.S. je vybavený 2880 procesorovými jadrami POWER7 s taktom 3,5 GHz a má až 16 terabajtov operačnej pamäte RAM. Tento dnešný počítač však rozhodne nie je mobilný a jeho spotreba je až 175 kW. Philip Wong zo Standfordskej univerzity hovorí, že takýto počítač by mohol byť vďaka novej 3D architektúre čipov mobilný. Nová architektúra pozostáva z niekoľkých vrstiev prekladaných rezistívnymi a magnetickými RAM spolu s logickými vrstvami vytvorenými z 1D a 2D tranzistorov, ktoré budú riadené elektrickým poľom.
Táto teória je zatiaľ len myšlienkou, rozhodne neexistuje žiadny prototyp počítača, ktorý by takýto výkon zvládol v miniatúrnych rozmeroch. Wong taktiež povedal, že jedným z hlavných problémov je spomínaný špeciálny materiál, ktorý má viaceré veľké technické problémy. Ľudia s ním ešte nevedia dostatočne dobre pracovať a takisto je nutné zvýšiť i čistotu tohto materiálu.
Standfordská univerzita, resp. Philip Wong, sa touto problematikou zaoberá, no rozhodne nie je jediný. Na podobnom projekte pracuje i spoločnosť IBM, ktorá už zaznamenala úspech vytvorením CNT (Carton NanoTubes) procesorov, ktoré majú 10-tisíc tranzistorov. To je však v porovnaní s našimi dnešnými procesormi, v ktorých je niekoľko miliónov, či miliárd tranzistorov, stále nič. Technika nás však už niekoľkokrát presvedčila, že asi nič nie je nemožné a tak sa možno supervýkonných mobilných zariadení dočkáme. Spolu s CNT čipmi sa vyvíjajú i quantové a optické počítače, avšak i tu je to veľmi neisté. Na záver dodáme, že prvý CNT tranzistor vznikol už v roku 1990, no odvtedy ich vývoj moc neposkočil.
